Čo myslíte trojstavovým stavom v mikroprocesore?

V digitálnom systéme môže signál typicky existovať v jednom z dvoch stavov – logická 1 alebo logická 0. V určitých situáciách však môže nastať tretí stav, známy ako trojstavový stav.

Trojstavový stav nastane, keď je výstup digitálneho zariadenia odpojený alebo „plávajúci“. To znamená, že výstup nie je ani aktívne poháňaný do vysokého alebo nízkeho stavu, ale namiesto toho nadobúda neurčitú hodnotu, ktorú môžu ovplyvniť vonkajšie faktory.

Trojstavové podmienky sa bežne používajú v situáciách, keď je k rovnakému výstupnému vedeniu pripojených viacero zariadení. Prevedením jedného zariadenia do trojstavu môže byť výstupná linka efektívne „otvorená“, čo umožňuje inému zariadeniu prevziať kontrolu nad linkou bez spôsobenia konfliktov. Táto funkcia je užitočná najmä v zbernicových systémoch, kde mnohé zariadenia môžu zdieľať spoločné dátové alebo adresné linky.

Tu je zjednodušená ilustrácia trojstavového stavu:

```

+----------+

| Zariadenie A |

Výstup ---------->| Tri-State Buffer |--------- Vstup

| Zariadenie B |

+----------+

```

V tomto príklade sú zariadenie A aj zariadenie B pripojené k rovnakému výstupnému vedeniu, ktoré prechádza cez trojstavovú vyrovnávaciu pamäť. Keď chce zariadenie A odoslať dáta, aktívne prepne svoj výstup na vysoký alebo nízky stav. Keď chce zariadenie B odoslať dáta, uvedie svoj výstup do trojstavového stavu, čo umožní dátam zariadenia A prejsť cez vyrovnávaciu pamäť a objaviť sa na výstupnom riadku.

Pomocou podmienok tri-state môže viacero zariadení komunikovať cez zdieľanú linku bez toho, aby sa navzájom rušili. Povolením a zakázaním trojstavového stavu sa zariadenia môžu efektívne striedať pri odosielaní údajov bez potreby zložitej rozhodovacej logiky.

• Predchádzajúca strana: Čo je laboratórium systémových požiadaviek pre Intel? 
• Ďalšia strana: Je dvojjadrový procesor Pentium E5800 dobrý?