Vitajte na [www.pocitac.win] Pripojiť k domovskej stránke Obľúbené stránky
* Neterministická povaha: Trvanie prasknutia CPU je vo svojej podstate nepredvídateľné. Závisí to od konkrétnych pokynov, ktoré je potrebné vykonať, čo sa môže divoko líšiť v závislosti od programu.
* Externé faktory: Veci, ako sú I/O operácie, požiadavky na sieť a dokonca aj interakcie používateľov, môžu výrazne ovplyvniť čas vykonávania procesu, čo znemožňuje predpovedať ďalšiu dĺžku prasknutia s istotou.
Avšak algoritmy plánovania CPU používajú rôzne stratégie na odhad alebo približovanie ďalšej dĺžky náskoku. Tu je niekoľko bežných prístupov:
* Exponenciálne spriemerovanie (napríklad v exponenciálnom vyhladzovacom algoritme): Táto metóda vypočítava vážený priemer predchádzajúcich dĺžok prasknutia, čo dáva väčšiu váhu nedávnym výbuchom.
* Plánovanie okrúhleho robota: Tento algoritmus sa nepokúša predpovedať dĺžky prasknutia. Jednoducho priraďuje k každému procesu pevný čas, ktorý im umožňuje bežať cyklickým spôsobom.
* najkratší zostávajúci čas (SRT) Plánovanie: Tento algoritmus si vyžaduje znalosť zostávajúceho času na prasknutie, čo je často aproximácia. Uprednostňuje procesy s najkratším zostávajúcim časom.
* Viacúrovňové fronty spätnej väzby: Tento prístup využíva viac frontov s rôznymi prioritami na základe odhadovaných dĺžok prasknutia. Procesy sa môžu pohybovať medzi frontmi na základe ich správania.
Dôležité úvahy:
* Presnosť vs. režijné náklady: Presnejšia predikcia dĺžky burstov môže viesť k lepšej efektívnosti plánovania, ale môže si vyžadovať významné režijné náklady z hľadiska výpočtových zdrojov.
* Správanie procesu: Predpovedanie dĺžiek prasknutia sa stáva náročnejším pre procesy s vysoko variabilným alebo nepredvídateľným správaním.
v súhrne: Aj keď nemôžete definitívne poznať dĺžku nasledujúceho procesorového rozruchu, algoritmy plánovania využívajú rôzne stratégie na približovanie alebo odhad týchto informácií. Výber algoritmu a jeho predikčné techniky významne ovplyvňujú celkovú účinnosť a reakciu operačného systému.