Ako sa údaje merajú v bitoch?

Bit (skratka pre binárnu číslicu) je najmenšia jednotka informácie v digitálnej výpočtovej technike a telekomunikáciách. Môže mať jednu z dvoch hodnôt:0 alebo 1. Bity sú kombinované do väčších jednotiek, ako sú bajty (8 bitov), ​​kilobity (1 024 bitov), ​​megabity (1 048 576 bitov) a gigabity (1 073 741 824 bitov).

Termín „bit“ zaviedol v roku 1948 Claude Shannon, matematik a elektroinžinier, ktorý je považovaný za otca teórie informácie. Shannon použil výraz „bit“ ako skratku pre „binárnu číslicu“, čo je koncept, ktorý zaviedol matematik John Atanasoff v roku 1937.

Bity sa používajú na meranie množstva údajov, ktoré možno uložiť alebo preniesť cez digitálny komunikačný kanál. Napríklad typický televízny signál s vysokým rozlíšením (HD) vyžaduje šírku pásma približne 10 megabitov za sekundu (Mbps), čo znamená, že každú sekundu sa prenesie 10 miliónov bitov dát.

Údaje možno merať aj v jednotkách bajtov, kilobajtoch (1 024 bajtov), ​​megabajtoch (1 048 576 bajtov) a gigabajtoch (1 073 741 824 bajtov). Tu je tabuľka, v ktorej sú zhrnuté rôzne jednotky merania údajov:

| Jednotka | Počet bitov |

|---|---|

| Bit | 1 |

| Byte | 8 |

| kilobit (kb) | 1 024 |

| Megabit (Mb) | 1 048 576 |

| Gigabit (Gb) | 1 073 741 824 |

| Kilobajt (KB) | 8 192 |

| Megabajt (MB) | 8 388 608 |

| Gigabajt (GB) | 8 589 934 592 |

Tieto jednotky merania údajov sa bežne používajú vo výpočtovej technike a telekomunikáciách na opis veľkosti súborov, rýchlosti prenosu údajov a množstva dostupného úložného priestoru v zariadení.

• Predchádzajúca strana: Aké sú 4 generácie spracovania údajov? 
• Ďalšia strana: Koľko textových správ je možné uložiť do jedného bajtu?