Čo je rozlíšenie zvuku?

Rozlíšenie zvuku sa vzťahuje na presnosť a detail, s ktorým je zvukový signál zachytený a reprodukovaný. Je to analogické rozlíšeniu obrázkov (pixely), ale pre zvuk. Vyššie rozlíšenie znamená viac detailov a presnejšie znázornenie pôvodného zvuku. Je to predovšetkým určené dvoma faktormi:

* bit hĺbka: To predstavuje počet bitov použitých na reprezentáciu každej vzorky zvukového tvaru vlny. Každý bit zdvojnásobuje počet možných úrovní amplitúdy. Vyššia bitová hĺbka (napr. 24-bitové) umožňuje podrobnejšie znázornenie tichších a hlasnejších častí zvuku, čo vedie k širšiemu dynamickému rozsahu a menšiemu kvantizačnému šumu (typ skreslenia). Bežné bitové hĺbky sú 16-bitové, 24-bitové a 32-bitové.

* vzorkovacia frekvencia: Vzťahuje sa na počet vzoriek odobratých za sekundu, merané v Hertz (Hz). Vyššia vzorkovacia frekvencia (napr. 96 kHz alebo 192 kHz) zachytáva viac dátových bodov zvukového tvaru vlny za sekundu, čo umožňuje presnú reprezentáciu vyšších frekvencií. Bežné vzorky sú 44,1 kHz (kvalita CD), 48 kHz, 88,2 kHz, 96 kHz a 192 kHz.

Preto sa zvukové rozlíšenie často vyjadruje ako kombinácia bitovej hĺbky a vzorkovacej frekvencie, ako napríklad „24-bit/96 kHz“. Vyššia bitová hĺbka a vzorkovacia frekvencia vo všeobecnosti vedú k vyššiemu rozlíšeniu zvuku, čo vedie k jasnejšiemu, podrobnejšiemu a presnejšiemu zvuku. Je však dôležité poznamenať, že ľudské sluch má obmedzenia a počuteľný rozdiel medzi veľmi vysokými rozlíšeniami je často jemný a závisí od kvality zariadenia a samotného záznamu.

• Predchádzajúca strana: Ako sťahovať zvukový ovládač HCL? 
• Ďalšia strana: Prečo sa zvuk používa v multimediálnych výrobkoch?