Vitajte na [www.pocitac.win]
Pri analýze výkonu systémov sa často stretnete s delením procesov na viazané na procesor a viazané na vstupno-výstupné operácie. Rozdelenie hovorí, čo je pre danú úlohu skutočným obmedzením.
Väčšinu času vykonávajú výpočty. Vysoké využitie procesora, minimum I/O operácií, zvyčajne zložité algoritmy alebo úlohy náročné na dáta – typicky spracovanie obrazu, kódovanie videa či vedecké simulácie. Ich výkon obmedzuje rýchlosť CPU, preto sa optimalizujú zvýšením taktov, výberom výkonnejšieho procesora alebo paralelizáciou na viac jadier.
Väčšinu času čakajú na dokončenie vstupno-výstupných operácií – prístup na disk, sieťovú komunikáciu, odpoveď databázy. Využitie CPU je nízke, požiadaviek na I/O veľa. Patrí sem sťahovanie súborov, databázové dopyty či načítanie veľkých dát zo siete. Ich rýchlosť určuje výkon úložiska a siete, takže pomôžu rýchlejšie disky, NVMe, optimalizovaná sieť či cache.
Zameranie: výpočet vs. I/O operácie.
Využitie CPU: vysoké vs. nízke.
I/O prevádzka: obmedzená vs. častá.
Úzke hrdlo: rýchlosť CPU vs. rýchlosť I/O zariadení.
Optimalizácia: výkon procesora vs. výkon úložiska a siete.
Príklad: program riešiaci zložitú matematiku je CPU-bound; program sťahujúci veľký súbor z internetu je I/O-bound.
Rozpoznanie, o ktorý typ úlohy ide, je základ pre správne dimenzovanie hardvéru. Ak posilníte CPU pri I/O-viazanej úlohe, rýchlejšie vám to nepôjde – len zaplatíte viac.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené