Vitajte na [www.pocitac.win]
Keď program „otvorí“ súbor, v skutočnosti sa odohráva celý rad krokov, ktoré operačný systém vykoná tak rýchlo, že si ich nevšimnete.
Program požiada OS o prístup k súboru. Systém v kontextu súborového systému dohľadá metadáta — názov, veľkosť, umiestnenie a rozostrenie po disku. Toto je dôležité: súbor na disku nebýva súvislý.
OS nájde v RAM voľný blok dostatočne veľký na to, aby súbor pojal, a vyhradí ho. Musí pritom zabezpečiť, aby nešiel do priestoru, ktorý už niekto používa.
Radič disku dostane pokyn na čítanie. Dáta sa čítajú po blokoch, typicky po 4 kB až niekoľko megabajtoch, cez dočasnú vyrovnávaciu pamäť. Tá vyrovnáva rýchlostný rozdiel medzi pomalým diskom a rýchlym procesorom.
Dáta sa skopírujú z vyrovnávacej pamäte na vyhradené miesto a OS vytvorí handle (rukoväť) — ukazovateľ, cez ktorý program k dátam pristupuje. V systémoch s pamäťou namapovanou do súborov sa dokonca nemusia kopírovať vôbec; program pracuje priamo s mapovaným rozsahom.
Program už cez handle číta a zapisuje. Zmeny sa pritom nemusia hneď dostať na disk — OS ich zbiera a zapisuje efektívnejšie, často až po zatvorení súboru.
Cache — nedávno použité dáta zostávajú v pamäti, takže druhé čítanie je takmer okamžité.
Plánovanie prístupu k disku — radič zlučuje požiadavky tak, aby hlava nemusela skákať z kraja na kraj.
Read-ahead — systém odhadne, čo sa bude čítať ďalej, a načíta to vopred.
Virtuálna pamäť — časť súboru môže zostať na disku a dovoliť sa podľa potreby (tzv. paging).
Predstavte si knižnicu. Požiadate knihovníka (OS) o knihu (súbor). Ten ju nájde podľa katalógu (súborový systém), priniesne ju na čitateľský stôl (RAM) a dá vám záložku (handle), aby ste vedeli, kde ste skončili. Keď knihu dočítate, vráti sa do regálu — a ak si ju vypožičia aj ďalší, nemusí sa hľadať znova.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené