Vitajte na [www.pocitac.win]
Prenosová rýchlosť definuje, ako rýchlo dokážu dve zariadenia medzi sebou vymeniť dáta. Môže ísť o presun súborov z počítača do MP3 prehrávača, o dáta medzi mobilnou stanicou a vaším telefónom alebo o čítanie DVD v mechanike. Bežne sa udáva v megabajtoch za sekundu a dá sa ľahko previesť na iné jednotky.
Keď boli v roku 1971 vynájdené diskety, mali maximálnu prenosovú rýchlosť približne 1 000 kbit/s. Vtedy sa to považovalo za rýchle, pretože hardvér také tempo ani nevedel využiť. Kompaktní disky posunuli hranicu na približne 22 MB/s. Vyššia prenosová rýchlosť umožnila vyrábať rýchlejší hardvér a opačne. V roku 2006 Fujitsu úspešne prenieslo 2,56 terabitu za sekundu cez optickú sieť.
Mobilné telefóny kedysi slúžili výhradne na hovory. Dnes cez ne streamujeme video, prehrávame hudbu a surfujeme – práve vďaka pokroku v prenose dát. Maximálna rýchlosť, akou zariadenie pracuje, priamo súvisí s rýchlosťou odovzdávania dát. Bezdrôtové siete, televízia s vysokým rozlíšením, termálne snímkovanie aj diaľkové ovládanie existujú vďaka vysokým prenosovým rýchlostiam.
Keďže prenosové rýchlosti neustále rastú, môže vznikať výkonnejší hardvér aj softvér. Používatelia dostávajú viac možností v digitálnom svete. Zdielanie súborov je dokonalým príkladom – vďaka vysokým rýchlostiam si ľudia po celom svete vymieňajú informácie bez ohľadu na ich typ.
Hlavnou nevýhodou rastu rýchlostí je hardvér. Nové zariadenia sú často nezlučiteľné so staršími a fungujú len v konkrétnych konfiguráciách. Keď vznikne nový protokol, staré technológie sa musia vyhodiť a nahradiť – čo je pre spotrebiteľov aj firmy finančne aj prakticky náročné.
Možnosti prenosu dát sú prakticky neobmedzené. V roku 2009 dosahovalo priemerné kábeltové pripojenie približne 5 MB/s. Predstavte si rýchlosť jedného terabajtu za sekundu: filmy by sa prehrávali okamžite, celá hudobná knižnica by sa stiahla za pár sekúnd a hry by mohli vyzerať ešte realistickejšie.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené