Obidva typy patria medzi najvýkonnejšie počítače, no riešia úplne odlišné problémy.
Superpočítače
- Účel: vedecké výpočty – predpoveď počasia, simulácie, modelovanie molekúl či astrofyzika.
- Architektúra: tisíce procesorov, obrovská RAM a škála prepojenia pre rýchlu komunikáciu. Dôraz je na paralelizáciu.
- Výkon: meria sa vo FLOPS, dnes sa pohybujeme v petaFLOPS a eksaFLOPS.
- Cena: stovky miliónov až miliardy.
- Príklady: Fugaku, Frontier, Summit.
Mainframy
- Účel: podnikové aplikácie – bankovníctvo, poisťovníctvo, rezervácie leteniek, štátna správa.
- Architektúra: dôraz na spoľahlivosť, redundantné komponenty a dostupnosť takmer 100 %.
- Výkon: meria sa v MIPS a v počte transakcií za sekundu (TPS).
- Cena: vysoká, no spravidla nižšia než u superpočítačov.
- Príklady: IBM Z16, Fujitsu PrimeHPC, Hitachi HA8000.
Zhrnutie
Superpočítač je stavaný na rýchlosť a surový výpočetní výkon. Mainframe je stavaný na spoľahlivosť a spracovanie obrovského množstva transakcií bez výpadku. V praxi sa často dopĺňajú: jeden zabezpečuje výskum, druhý prevádzku, na ktorej stojí biznis.