Vitajte na [www.pocitac.win]
Čiarové kódy už dlhé roky slúžia ako rýchly nosič informácií o tovaru – v obchodoch, skladoch aj v doprave. Rozdiel medzi dvojrozmernými a trojrozmernými kódmi však nie je len v tom, koľko dát unesú. Ide o dva veľmi odlišné spôsoby, akými sa informácia do kódu vôbec zapisuje.
Prvý takýto kód predstavila v roku 1988 spoločnosť Intermec pod názvom Code 49. Odvtedy prešiel dlhým vývinom a dnes existuje v mnohých výškach, dĺžkach aj veľkostiach. Pod pojmom dvojrozmerný kód sa pritom označujú všetky varianty, ktoré využívajú výhradne zvislé čiary.
Informácia je v klasickom kóde zapísaná vodorovne – údaje sa odvodzujú z hrúbky čiar a z medzier medzi nimi. Načíta ich laserový skener. Jednotlivé vrstvy kódu dokážu uniesť viac informácií, no základ zostáva rovnaký.
Jeden typ trojrozmerného kódu sa vytlačí ako klasický dvojrozmerný a následne reliéfne vytvaruje do rôznych výšok. Výška potom nesie informáciu podobne, ako hrúbka a vzdialenosť v dvojrozmernom kóde. Na načítanie potrebujete špeciálnu čítačku, ktorá výškové rozdiely dokáže detegovať.
Druhý typ, bežne označovaný ako 3D kód, poznáme pod názvom QR kód. Ide o štvorcové čiernobiele obrazce, ktoré informáciu zapisujú horizontálne aj vertikálne. Ich najväčšou prednosťou je práve to, že nepotrebujú špeciálnu čítačku – prečíta ich bežná laserová technika, mobilný telefón aj tablet.
Ak ide o jednoduchú identifikáciu tovaru na pokladni, klasický 1D kód je lacnejší a spoľahlivý. Ak potrebujete do kódu uložiť webovú adresu, sériové číslo alebo dávku, siahnite po QR – unesie násobne viac dát a prečíta ho aj zákazník vlastným telefónom.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené