Vitajte na [www.pocitac.win]
Jednou z najfrustrujúcejších častí učenia sa o sieťach sú všetky tie skratky – v angličtine sa pre ne ujali označenia TLA a FLAs, teda troj- a štv LPCíselné slovné skratky. Je ich dosť, niektoré sa dokonca prekrývajú a ich význam závisí od kontextu. S trochou času sa v nich však dá zorientovať.
DNS je kľúčovým hráčom v tom, ako internet funguje. Keď do prehliadača zadáte adresu, váš počítač sa obráti na DNS server. Na vrchole celej hierarchie stojí približne trinásť koreňových serverov rozosiatých po svete, ktoré usmerňujú dotazy k ďalším serverom.
Sieťová karta je kus hardvéru, ktorý vás naozaj pripája k sieti. Existujú káblové aj bezdrôtové karty, no obe majú rovnakú úlohu – dostať informácie z počítača do siete. Spolupracujú so softvérom TCP/IP, aby vedeli komunikovať aj cez siete s úplne odlišným návrhom.
DHCP automaticky prideľuje IP adresy sieťovým kartám. Alternatívou je ručné nastavenie statickej adresy pre každé zariadenie. Pri troch počítačoch to ešte ide, pri stovkách je to nereálne. DHCP servery prideľujú adresy na určitý čas a zároveň držia statické adresy vyhradené pre servery a tlačiarne.
Transmission Control Protocol / Internet Protocol je vlastne kombinácia softvérových protokolov, na ktorých internet stojí. IP časť rieši adresovanie, TCP časť riadenie spojenia a spoľahlivosť doručenia.
SSL je de facto štandardom pre bezpečnosť na internete. Zahŕňa certifikáty, ktoré identifikujú server a overujú totožnosť klienta, a šifruje celé spojenie. Certifikáty zvyčajne vydávajú dôveryhodné certifikačné úrady tretích strán. Dnes sa už používa jeho nástupca TLS, hoci názov SSL zostal v hantýrke.
HTTP je základom toho, ako fungujú webové prehliadače. Práve on stál za explóziou internetu v deväťdesiatych rokoch. V podstate ide o vlastný programovací jazyk, ktorý spracováva text, pracuje s obrázkami, prepája stránky – a všetko to podáva používateľovi tak, aby to vyzeralo jednoducho.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené