Vitajte na [www.pocitac.win]
Termín „architektúra klient–server" opisuje konkrétny spôsob prepojenia počítačov do siete. V tomto usporiadaní je server počítač, ktorý prevádzkuje určitú aplikáciu alebo uchováva sady dát, k nimž ostatné počítače, klienti, pristupujú podľa potreby. Kontrastná architektúra peer-to-peer rozdeľuje zodpovednosť za prevádzku softvéru a ukladanie dát medzi všetky či niektoré systémy v sieti, pričom žiadny z nich neplní úlohu servera. Výhody architektúry klient–server vyplývajú z centralizácie práce v jej rámci.
V sieti klient–server musia byť počítače plniace úlohu servera vysoko výkonné, teda mať väčší výpočtový výkon, úložný priestor aj pamäť než klientske počítače. Tie naopak môžu byť slabšie a lacnejšie. Ukážkovým príkladom je účtovné oddelenie, ktoré bežne používa výkonnú databázu. V architektúre klient–server stačí, aby bol databázu schopný spustiť jediný počítač plniaci úlohu servera; ostatné pracovné stanice v kancelárii ju spúšťať nemusia, stačí, ak majú výkon na prístup k serveru.
Umiestnením dôležitých sieťových aplikácií, ako sú e-mailové servery a databázy, na vyhradené servery namiesto ich spúšťania na každom počítači znižuje správca zložitosť správy a údržby softvéru. Ak by mal každý počítač v sieti vlastnú kópiu databázy, musel by správca aktualizovať každé zariadenie pri každej aktualizácii softvéru. V architektúre klient–server, kde databáza beží iba na serveri, stačí aktualizovať ju raz, po čom všetci používatelia pristupujúci z klientskych počítačov získajú výhody vylepšenia.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené