Vitajte na [www.pocitac.win]

Domov Hardvér Siete Programovanie Softvér Otázky Operačné systémy

Internetové protokoly pre VoIP: od H.323 po SIP

Dokým sa v druhej polovici deväťdesiatych rokov nerozšírilo širokopásmové pripojenie, bežný internet jednoducho nemal kapacitu na to, aby uniesol plynulý obojsmerný rozhovor. Až výrazný nárast priepustnosti otvoril dvere technológii Voice over Internet Protocol – VoIP – a z experimentálnej kuriozity urobil bežný spotrebný produkt. Spolu s tým sa objavila celá rodina protokolov, ktoré si delia trh s internetovou telefonáciou a každý z nich rieši inú časť problému.

H.323

Prvým systémom, ktorý dokázal preniesť interaktívny hovor cez sieť, bol H.323. Pôvodne vznikol pre videokonferencie v rámci súkromných sietí, Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) ho schválila v roku 1996 a v roku 1998 prešiel úpravou pre použitie na internete. Hoci H.323 nie je o mnoho starší než ostatné VoIP protokoly, postupne ho vytlačili modernejšie riešenia. V zariadeniach sa však stále používa, najmä tam, kde je potrebná kompatibilita so staršou infraštruktúrou.

RTP

Real-time Transport Protocol je dodnes základným kameňom väčšiny komerčných VoIP služieb. Štandard vznikol v IETF v roku 1996 a revidovaný bol v roku 2003. RTP sa pri kontrole chýb vysielania spolieha na partnerský RTCP (RTP Control Protocol), definovaný v tom istom období. Oba protokoly spolupracujú so Session Description Protocol (SDP), ktorý priraďuje šírku pásma jednotlivým reláciám. Šifrovaná odnož RTP nesie názov Secure Real-time Transport Protocol (SRTP) a IETF ju vydal v roku 2004.

SIP

RTP sám o sebe neobsahuje žiadny mechanizmus signalizácie – teda proces, ktorým sa hovor nadviaže a ukončí. V klasickej telefonii to vyzerá tak, že volajúci zdvihne slúchadlo, overí si, či je voľná linka, vytočí číslo a čaká, kým sa ozve oznamovací tón. Vzdialená strana počuje vyzváňanie a rozhodne sa, či hovor prijme. Po dohovore obaja zavesia a spojenie sa preruší. Vo svete VoIP všetky tieto úlohy zastáva Session Initiation Protocol (SIP).

UDP

Internet stojí na sade protokolov TCP/IP, kde IP zabezpečuje adresovanie a na vyššej úrovni sa o prenos stará jeden z dvoch transportných protokolov. Dlhú dobu bol dominantný Transmission Control Protocol (TCP): nadviaže spojenie, rozdelí dáta na segmenty, označí ich, na prijímacom konci ich poskladá a kontroluje, či niektoré pakety nechýbajú alebo neprišli mimo poradia. Pre VoIP je však dôležitejšia rýchlosť než úplnosť. Kontrolu chýb aj sekvenčnú prácu s dátami si preto aplikácia rieši sama a systém siaha po User Datagram Protocol (UDP) – minimalistickom transportnom protokole, ktorý dáta iba zabalí do paketov a nič viac. Nadväzovanie spojenia preberá SIP, starostlivosť o dáta RTP.

Ako sa to spája v praxi

Kombinácia RTP bežiaceho nad UDP a IP, s SIP na vybudovanie spojenia, sa stala de facto štandardom celého VoIP priemyslu – s jednou výraznou výnimkou. Skype používa vlastný proprietárny protokol postavený na architektúre, akú poznáme skôr zo systémov na zdieľanie súborov typu peer-to-peer. Protokol nezverejňuje a sieťovú prevádzku šifruje, aby znemožnil jej rozbor.

Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené