Vitajte na [www.pocitac.win]
VoIP, teda Voice over Internet Protocol, umožňuje volať a prijímať hovory cez vysokorýchlostné pripojenie. Pri rozhodovaní medzi klasickým operátorom a VoIP operátorom sa oplatí vedieť, kde je hranica medzi pohodlím a kompromisom. Niektoré rozdiely sú totiž také, že ich pocítite hneď.
Najväčší argument pre VoIP je cenovka. Služba je dostupná najmä pre tých, čo často volajú do iných krajín alebo na druhý koniec štátu. Mnohí poskytovatelia ponúkajú neobmedzené diaľkové hovory a zvýhodnené medzinárodné sadzby. Pre rodiny roztrúsené po svete to znamená citeľnú úsporu.
VoIP operátori zvyčajne zahrnú do základného balíka veľa funkcií – čakanie hovoru, identifikáciu volajúceho, trojcestné volanie či presmerovanie. U tradičných firiem sa za ne pripláca. A pridávajú aj to, čo klasická telefónna služba neumie: napríklad vypočutie hlasovej schránky priamo z webu, čo ocení každý, kto je často mimo domova. Rovnako sa dá spravovať celé nastavenie hovorov online.
Veľkým predajným argumentom je prenositeľnosť. Ak cestujete, vezmete si telefón so sebou – stačí pripojenie na internet. Neprídem o dôležitý hovor a volajúcim sa dovoláte na miestne číslo, takže sa nikomu nenarastú účet za diaľkové hovory.
Bez vysokorýchlostného pripojenia to nejde. Ak internet vypadne, telefón nefunguje. A pre ľudí, ktorí internet takmer nepoužívajú, môže byť tento predpoklad paradoxne tým najdrahším – v konečnom dôsledku zaplatia viac než kedysi.
Hovor býva dobrý, no nie vždy. Môže sa objaviť ozvena, praskanie alebo iný rušivý zvuk. Príčinou je samotný princíp: hlas sa prevedie na dáta, rozdelí do paketov a putuje internetom. Ak sa niektoré pakety oneskorujú, kvalita zvuku tým trpí.
Najzávažnejším obmedzením je spoľahlivosť tiesňového volania. Pri klasickej linke systém pozná adresu volajúceho a poprepojá ho na miestneho dispečera. Pri VoIP to takto nefunguje. A aj keby fungovalo, zostáva riziko výpadku prúdu, pretože modem potrebuje elektrinu.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené