Vitajte na [www.pocitac.win]
V bezdrôtových komunikačných systémoch sa šumom označuje akákoľvek nežiaduca fluktuácia, nestabilita či narušenie, ktoré sa objaví v rámci vysielaného dátového signálu. Ide o modulované elektromagnetické vlny, ktoré putujú vzduchom z elektronických zariadení a obvodov. Šum môže mať množstvo podôb a jeho pôvod siaha od samotných elektronických komponentov až po vonkajšie vplyvy prostredia. Vedci už podnikli významné kroky, aby šum z dátových signálov kvantifikovali a čo najviac potlačili.
Medzi hlavné zdroje šumu patrí nesprávne fungujúci elektronický obvod, teplota (vrátane teploty samotných zariadení), narušenie napájania či vysokofrekvenčné interferencie medzi bezdrôtovými signálmi. Tieto zdroje sú pritom súčasťou nevyhnutných prvkov podporujúcich komunikáciu, takže úplne zabrániť vzniku šumu je prakticky nemožné.
Šum možno rozdeliť do piatich hlavných typov:
Tepelný (biely) šum vzniká nečakaným pohybom elektrónov v tepelne ovplyvnených obvodoch. Výstrelný šum spôsobuje náhly výkyv prúdu v zariadení alebo jeho vodičoch. Šum 1/f (ružový šum) je dôsledkom nečistôt vo vodivom materiáli. Trhavý šum vyplýva z kolísania amplitúdy prenášaných signálov a lavínový šum sa tvorí v polovodičových diódach integrovaných v elektronických zariadeniach.
Šum je merateľná veličina, ktorú možno vyjadriť ako pomer. Najčastejšie sa používa ukazovateľ SNR (odstup signálu od šumu), ktorý sa počíta ako pomer sily signálu (SP) k šumovému výkonu (NP), oboje vo wattoch. Ďalšie pokročilejšie metódy zahŕňajú SQNR, CNR, PSNR a SINR.
Šum nikdy zo signálu úplne neodstránite, no môžete ho stlmiť na úroveň, kde je jeho vplyv zanedbateľný. Na to slúžia sofistikované elektronické obvody integrované v komunikačných zariadeniach. V bezdrôtových sieťach, ako sú programovateľné routery či opakovače, sa šum redukuje pomocou naprogramovaných algoritmov, ktoré ho dokážu identifikovať, vyhodnotiť a potlačiť.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené