Vitajte na [www.pocitac.win]
Signál v dátovom komunikačnom systéme je modulovaná elektromagnetická vlna (alebo digitálny pulz), v ktorej sa prenášajú dátové hodnoty z jedného miesta na druhé. Skladá sa z dvoch základných častí – pásma signálu (informácií) a nosného signálu –, ktoré sa spájajú procesom modulácie. Signály generujú elektronické komunikačné zariadenia a dokážu cestovať drôtovými aj bezdrôtovými médiami. Sú spojené s niekoľkými základnými merateľnými vlastnosťami.
Amplitúda sa dá zjednodušene nazvať výškou alebo veľkosťou signálu. Ide o najzákladnejšiu vlastnosť, ktorá zvyčajne predstavuje silu vysielaného signálu. Meria sa v jednotkách napätia (V) a prúdu (I) a jej výpočet sa líši pri analógových a digitálnych metódach. Každý signál kmitá vo forme vĺn – v analógovej komunikácii (telefónne a televízne siete) súvisle, v digitálnej (počítačové a mobilné siete) diskrétne.
Frekvencia je počet cyklov (kmitaní) dokončených za jednu sekundu. Predstavuje intenzitu vysielania a príjmu dát a meria sa v hertzoch (Hz). Vypočíta sa ako prevrátená hodnota doby jedného kmitania. Táto veličina je priamo úmerná množstvu prenesených dát.
Vlnová dĺžka je dĺžka signálu meraná v metroch (m). Vypočíta sa ako pomer rýchlosti svetla (c) a frekvencie signálu (f), teda „c/f“. Keďže rýchlosť svetla je približne 300 000 000 m/s, vyjadruje vzorec rýchlosť dátového signálu, ktorá je takmer rovnaká ako rýchlosť svetelných vĺn. Vlnová dĺžka sa označuje gréckym písmenom lambda (λ).
Fáza je posun amplitúdového uhla signálu, ktorý sa meria v stupňoch. Predstavuje zmeny, ku ktorým dochádza v priebehu cyklov signálu vzhľadom na čas. Fáza je dôležitá pri vzájomnom ovplyvňovaní dvoch signálov, pretože pri opačných fázach dochádza k ich zrušeniu. Označuje sa gréckym písmenom theta (θ), prípadne phi (φ).
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené