Vitajte na [www.pocitac.win]
Mesh sieť prepája uzly niekoľkými rôznymi cestami. To je jej hlavný rozdiel oproti stromovej topológii, kde medzi dvoma koncovými bodmi vedie len jedna cesta. Ak je každý uzol prepojený s každým, hovoríme o úplnej (full) mesh sieti; v praxi sa častejšie stretnete s čiastkovou mesh sieťou, kde niektoré uzly prepúšťajú dáta viacerým ďalším.
Mesh topológia bola kedysi bežná v rozľahlých sieťach (WAN). Od sedemdesiatych rokov až do konca storočia si firmy s pobočkami v rôznych mestách prenajímali dátové okruhy, ktoré ich kancelárie prepájali. Viacero možných ciest znamenalo, že ak jeden okruh vypadol, prevádzku prevzala náhradná trasa.
Po roku 2000 sa rozšírili bezdrôtové siete, ktoré spočiatku fungovali na princípe hub-and-spoke: všetky stanice sa pripájali k jednému prístupovému bodu a ten ich káblom prepájal do infraštruktúry. Problém bol zjavný – výpadok prístupového bodu alebo jeho kábla odpojil všetkých.
Približne okolo roku 2005 sa na trhu objavili bezdrôtové mesh produkty. Prístupové body sú síce káblom pripojené k infraštruktúre, no zároveň vytvárajú bezdrôtové spojenia medzi sebou navzájom. Ak jedno spojenie zlyhá, prevádzku prevezme iný bod. Rovnako aj klientske zariadenie dokáže pri výpadku najbližšieho bodu prejsť k ďalšiemu v dosahu.
Mesh siete sú sebazdielačné (self-healing). Výpadok jedného uzla alebo spojenia spôsobí minimálne narušenie prevádzky, kým pri strome sa sieť rozpadne na dva spolu nekomunikujúce úseky. Mesh navyše dokáže presmerovať dátový tok tak, aby sa preťaženie obmedzilo len na dotknuté miesta.
Každý paket musí na svojom priebehu zvážiť, kadiaľ ísť, a uzly si o týchto cestách vymieňajú informácie. Mesh má preto vyššiu režiu než hub-and-spoke a paket môže prejsť viacerými medzistanicami, kým dorazí do cieľa. To znamená väčšie oneskorenie – nevýhodu, ktorá je však vo väčšine prípadov vyvážená odolnosťou siete.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené