Vitajte na [www.pocitac.win]
Bezdrôtové siete sú zo svojej podstaty zraniteľnejšie než káblové – signál predsa putuje vzduchom a zachytiť ho môže ktokoľvek v dosahu. Na ochranu preto vznikli šifrovacie štandardy. Sú síce relatívne bezpečné, no skúsený útočník ich vie prekonať, a to nielen hrubou silou, ale aj sociálnym inžinierstvom.
V začiatkoch sa ľudia spoliehali na „bezpečnosť cez nevedomosť“ – bezdrôtové karty boli zriedkavé, a tak sa predpokladalo, že si siete nikto nevšimne. Keď sa zariadenia rozšírili, pribudli skryté názvy sietí a filtrovanie MAC adries.
Prvý skutočný šifrovací štandard WEP používal 40- alebo 104-bitové kľúče. Ukázal sa však ako ľahko prelomiteľný a dnes sa nepovažuje za bezpečný.
WPA bolo výrazným krokom vpred a bežné útoky odoláva. Aj ono má však slabiny – známy je útok na šifrovací algoritmus umožňujúci vkladanie dát do siete. Dnes ho takmer všade nahradilo WPA2.
WPA2 existuje v dvoch podobách. Variant Pre-Shared Key (PSK) odvádza 256-bitový kľúč od zadaného hesla – je zraniteľný voči útokom na heslo, čomu sa dá brániť dostatočne dlhou a zložitou kombináciou. Variant WPA2-Enterprise vyžaduje server RADIUS (802.1x), ktorý overuje každé pripojenie centrálne. To je najsilnejšia dostupná ochrana, no pre domácnosť zbytočne náročná.
Záleží na zariadeniach. Staršie konzoly či tlačiarne často nepodporujú ani WPA, nieto WPA2. Pre bežnú domácu sieť je optimálne WPA2 s PSK a dlhým, nepredvídateľným heslom. Ak chcete mať istotu, doplňte ho filtrom MAC adries a skrývaním SSID – pomôžu odradiť náhodných návštevníkov, no samy osebe bezpečie nezaručia.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené