Vitajte na [www.pocitac.win]
Štandardy 802.11b aj 802.11g vypracoval inštitút elektrických a elektronických inžinierov, známy ako IEEE. Určujú, ako sa zariadenia pripájajú k bezdrôtovej sieti a ako medzi sebou komunikujú.
Základný štandard 802.11 vznikol v deväťdesiatych rokoch a bol vydaný v roku 1997. O dva roky neskôr pridalo IEEE dvojicu 802.11a a 802.11b. Keďže pribúdalo zariadení aj sietí, rástol aj dopyt po rýchlosti — a v roku 2003 prišiel štandard 802.11g.
Oba pracujú v pásme 2,4 GHz, na rozdiel od 802.11a, ktoré využíva frekvenciu okolo piatich gigahertzov. Práve zdieľanie pásma 2,4 GHz s mikrovlnnými rúrami a bezdrôtovými telefónmi je dôvod, prečo pri ich prevádzke dochádza k rušeniu.
802.11b dosahuje maximálne 11 megabitov za sekundu, 802.11g až 54 megabitov. Reálne merania sa však v oboch prípadoch pohybujú približne na polovici tejto hodnoty, pretože časť priepustnosti vždy padne na režiu prenosu.
802.11g je spätne kompatibilný so starším štandardom b. Zariadenie s kartou g sa teda pripojí aj k staršej sieti, no rýchlosť bude obmedzená limitom 11 megabitov.
Oba štandardy už dnes svojim výkonom nestačia. Vystriedal ich 802.11n a neskôr 802.11ac či Wi-Fi 6, ktoré ponúkajú násobne vyššie rýchlosti. Ak dnes kupujete router, siahnite po aktuálnom štandarde — zariadenia s podporou starších noriem sa k nemu stále pripojia.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené