Multiplexovanie združuje viac signálov do jedného prenosového média a demultiplexovanie ich na príjme opäť rozdeľ. Vďaka nim dokáže jedna linka obslúžiť desiatky či stovky spojení naraz.
Metódy multiplexovania
- FDM (frekvenčné delenie) – každý signál dostane vlastné frekvenčné pásmo. Na príjme ich oddeľujú filtre. Používa sa v rozhlasovom vysielaní a v káblových rozvodoch.
- TDM (časové delenie) – signály sa striedajú v pravidelných časových slotoch. Prijímač sa zosynchronizuje so slotmi a dáta roztriedi. Typické pre digitálne telefónne ústredne (E1/T1).
- WDM (vlnové delenie) – optická obdoba FDM: viac farebných kanálov putuje jedným vláknom a na druhej strane ich rozdeľujú hranoly alebo dielektrické filtre. DWDM dnes dosahuje desiatky až stovky Tbit/s na jedno vlákno.
- CDM (kódové delenie) – signály sú súčasne v rovnakom čase aj frekvencii, odlíšenie zabezpečujú ortogonálne kódy. Používa sa v CDMA mobilných sieťach.
Demultiplexovanie
Na prijímacej strane sa vždy robí opak procesu: pri FDM filtr, pri TDM časové hradlo, pri WDM optický demultiplexor a pri CDM dekorelačný kód.
Celkový prínos je zásadný: multiplexovanie zvyšuje využitie drahého prenosového média a umožňuje, aby po jednej trase súbežne putoval hlas, dáta aj video.