Vitajte na [www.pocitac.win]
Klient-server je pôvodný model sieťovej komunikácie. Je jednoduchý a dobre zvládnutý, no s rozvojom sietí vznikli aj modely s lepším výkonom. Podľa čoho teda klient-server zaostáva?
Pravidlá sú jednoduché: klient potrebuje zdroj, server ho poskytne. Klient vždy iniciuje kontakt, server iba odpovedá. Server pritom zvládne obslúžiť viac klientov naraz, kým klient komunikuje len s jedným.
Model centralizuje zdroje — úložisko, aplikácie, výpočty. To zvyšuje efektívnosť, no zároveň vytvára jediný bod zlyhania. Výpadok servera ochromí veľkú časť siete. Majiteľ servera musí byť preto mimoriadne ostražitý. A kým klient závislý od servera je bez pripojenia nepoužiteľný, musí mať užívateľ navyše aj sieťové znalosti, nielen počítačové. Záložný hardvér, softvér, bezpečnostné opatrenia a špecialisti zvyšujú náklady.
Klient-server sa ďalej rozvinul do troj- a viacúrovňových architektúr. Aj tie však majú slabinu: klient stále komunikuje len s jedným serverom. Ak vypadne prvý, klient sa nepripojí. Ak vypadne druhý, prvý nevie dokončiť úlohu.
P2P funguje opačne — namiesto centralizácie podporuje decentralizáciu. Namiesto investícií do špecializovaného stroja využíva voľnú kapacitu bežných počítačov. Každý člen je klient aj server a môže súbežne sťahovať aj odosielať. Združovanie viacerých zdrojov jedného súboru vytvára redundanciu, ktorá v klasickom modeli chýba. Ak jedno spojenie vypadne, súbor sa rýchlo nahradí z iného zdroja — čím sa znižuje kritičnosť jednotlivých serverov.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené