Vitajte na [www.pocitac.win]
Formát IP adresy pozná väčšina používateľov, no málokto si ju vie zapamätať. Preto vznikli riešenia, ktoré internet adresujú čitateľnejšie. Zaujímavé je, že bodový zápis IP adresy bol pôvodne navrhnutý práve preto, aby bol pre človeka zrozumiteľnejší než holé binárne číslo.
IP znamená Internet Protocol. Pôvodne bol súčasťou väčšieho protokolu TCP/IP, no v roku 1981 sa osamostatnil. Prvé použitie IP adries sa datuje do roku 1974, kedy ich začali používať univerzitné výskumné tímy. Formát, ktorý používame dnes, pochádza práve z tých čias.
Skutočná adresa je 32-bitové binárne číslo. Ľudia by pri zápise takýchto čísel ľahko vynechali pozíciu alebo prehodili cifry, preto sa binárny zápis ako praktické riešenie neujal.
Navrhnutá schéma delila 32 bitov na štyri bajty, pričom každý bajt má osem bitov a nazýva sa aj oktet. Oktety sa prevádzali do hexadecimálneho, teda šestnás但是kového zápisu, ktorý používa číslice 0 – 9 a písmená A – F. Každý bajt sa tak dal vyjadriť dvojznakovým hexadecimálnym číslom oddeleným bodkou. Nakoniec sa tvorcovia rozhodli ešte zjednodušší variant – previesť každý oktet na desatinné číslo a oddeliť ich bodkami.
Bodový zápis nám zostal dodnes, no pre verejnosť nebol dostatočne priateľský. Riešenie priniesol v roku 1991 Sir Tim Berners-Lee, keď vytvoril World Wide Web. Webová adresa je ľahko zapamätateľná interpretácia IP adresy, ktorá sa na ňu následne preloží.
Hexadecimálny zápis, desatinný bodový zápis aj webová adresa sú platné interpretácie tej istej IP adresy.
Dnešný formát sa nazýva IPv4. Jeho tvorcovia predpokladali, že 32 bitov bude viac než dosť. Nerealizovali však, aký obrovský internet bude, a adresný priestor sa postupne vyčerpal. Náhradou je IPv6, ktorý používa osem skupín po štyroch hexadecimálnych číslice oddelených dvojbodkou. Nový formát je rovnako ťažko zapamätateľný, takže úloha prekladať čitateľné názvy na adresy zostáva naďalej.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené