Vitajte na [www.pocitac.win]
V roku 2010 Federal Communications Commission revidovala svoju definíciu vysokorýchlostného pripojenia. Za broadband označila linku, ktorá dosahuje skutočných 4 Mbit/s pri sťahovaní a 1 Mbit/s pri odosielaní – nie iba v reklamných prospektoch, ale v reálnej prevádzke. Mnohí používatelia si však stále neuvedomujú, aký je medzi oboma smermi rozdiel.
Smer dole, teda sťahovanie, opisuje rýchlosť, akou sa dáta presúvajú z internetu do vášho počítača. Rezidenčné služby – ADSL, kábel aj satelit – spravidla ponúkajú vyššiu rýchlosť sťahovania než odosielania. Dôvod je jednoduchý: bežný používateľ toho oveľa viac zo siete dostane, ako odošle. Načítava webové stránky, pozerá filmy a počúva hudbu.
Odosielanie funguje opačným smerom – z vášho počítača na internet. Priorita je nižšia, no vysoká rýchlosť uploadu sa hodí pri videohovoroch, zálohovaní a nahrávaní fotografií do online albumov či na sociálne siete. Ak sa vám videohovor seká, problém býva práve v pomalom odosielaní.
Poskytovatelia uvádzajú v marketingu teoretické maximum. Reálna rýchlosť závisí od vzdialenosti od ústredne, vyťaženia úseku a v prípade satelitu aj od počasia. Typické inzerované maximum býva 16 Mbit/s pre satelit, 24 Mbit/s pre ADSL a 1 Gbit/s pre optiku. ADSL prípojka s uvedenými 24 Mbit/s však v praxi dodá skôr 3 až 9 Mbit/s.
Pôvodný štandard ADSL1 špecifikuje maximálne 8 Mbit/s pri sťahovaní. Vo vzdialenosti približne troch kilometrov od ústredne však klesá na približne 1 Mbit/s. Z rovnakého dôvodu sa maximálne odosielanie pohybuje okolo 448 kbit/s a so vzdialenosťou ďalej klesá. Vo všeobecnosti platí, že vyššia cena znamená vyššiu rýchlosť v oboch smeroch. Jedným z cieľov FCC bolo zabezpečiť 100 miliónom domácností v USA dostupnú cenu za 100 Mbit/s pri sťahovaní a 50 Mbit/s pri odosielaní.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené