Vitajte na [www.pocitac.win]
Dynamické smerovacie protokoly automaticky zisťujú polohu v sieti a hľadajú rôzne cesty k cieľu. Vďaka tomu dokáže zariadenie vybrať najlepšiu trasu, reagovať na zmeny topológie a obísť výpadky. Používanie dynamických protokolov má však aj svoje nevýhody, najmä v menších sieťach.
Dynamické smerovače si pravidelne vymieňajú informácie o trasách, čím neustále využívajú časť dostupnej šírky pásma. Náklady na jednu transakciu sú malé, no postupne sa sčítavajú. Zvlášť citlivé je to v sieťach s menším objemom dostupného pásma.
Výpočet optimálnej trasy si vyžaduje čas procesora aj operačnú pamäť. Každý smerovač prepočítava trasu pri každej požiadavke, čím zvyšuje režijnú záťaž a odčerpáva zdroje, ktoré by sa dali využiť na iné úlohy.
Malé siete často ani nemajú alternatívne trasy medzi uzlami. Bez alternatív pritom dynamický protokol neprináša výhodu, iba zvyšuje zložitosť nastavenia. V takom prípade je oveľa jednoduchšie zadať statickú trasu ku každému uzlu.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené