Vitajte na [www.pocitac.win]
Ešte predtým, než sa pripojenie na internet stalo samozrejmosťou, chceli mnohé inštitúcie a podniky prepojiť svoje počítače, aby zamestnanci mohli zdieľať informácie. Väčšina organizácií si ako najvhodnejšie riešenie zvolila siete Ethernet. Výrobcovia počítačových komponentov ponúkali cenovo dostupné sieťové karty, ktoré technici vedeli ľahko pridať do existujúcich strojov. Neskôr rovnaké karty umožnili používateľom vysokorýchlostný prístup na internet prostredníctvom smerovača pripojeného k telefónnej linke či káblovej sieti.
V roku 1980 spoločnosť Xerox využila sieťovú koncepciu vyvinutú na Havajskej univerzite, ktorá prepájala 100 osobných staníc cez približne pol míle kábla. Nová koncepcia umožňovala kartám sieťového rozhrania odosielať dáta náhodne – teda vtedy, keď žiadna iná karta nič nevysielala. Karty načúvali sieti a dáta odoslali až vo chvíli, keď nezistili prebiehajúci prenos. Tento prístup bol mimoriadne úspešný a viedol k štandardu IEEE 802.3 pre siete Ethernet v roku 1985.
Úvodná sieť Xerox pracovala rýchlosťou 2,94 Mbit/s. V roku 1980 sa táto hodnota považovala za viac než postačujúcu pre pomerne skromné požiadavky na zdieľanie dát. Štandard IEEE 802.3 nastavil rýchlosť na 10 Mbit/s, čo používatelia opäť vnímali ako nadštandardne vysoké. V roku 1995 však objem dát prerástol kapacitu sietí a IEEE vydala štandard 802.3u s rýchlosťou 100 Mbit/s.
Keďže požiadavky na sieťovú kapacitu naďalej prudko rástli, IEEE pokračovala v ďalších štandardoch. V roku 1998 predstavila IEEE 802.3z pre Gigabit Ethernet (1000 Mbit/s) a v roku 2002 štandard 802.3ae s rýchlosťou 10 Gigabit.
IBM a ďalší výrobcovia čoskoro začali skladať osobné počítače umiestnením základnej dosky a zdroja do skrine a pridávaním diskov, grafických, zvukových a sieťových kariet podľa potreby. Tie sa zapájali do rozširovacích slotov na základnej doske.
Sieťové karty spočiatku merali až 6 cm a zapadali do veľkých čiernych ISA slotov. Vďaka miniaturizácii elektroniky sa začiatkom 2000. rokov výrazne zmenšili a využívali menší PCI slot. Notebooky medzitým prešli na formát PCMCIA. V súčasnosti väčšina výrobcov integruje funkcie sieťového rozhrania priamo na základnú dosku stolových aj prenosných počítačov, pričom mnohé zariadenia sa pripájajú bezdrôtovo.
Základnou zásadou sieťových štandardov IEEE je spätná kompatibilita, ktorá zachovala pôvodný konektor RJ45. Vyzerá ako väčšia telefónna zásuvka, no dokáže preniesť osem vodičov namiesto štyroch. V súčasnosti ho využívajú všetky karty, smerovače, huby aj prepínače. Väčšina počítačov má zodpovedajúcu zásuvku už integrovanú, notebooky si ju často ponechávajú, avšak menšie mobilné zariadenia sa spoliehajú výhradne na bezdrôtové pripojenie.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené