Vitajte na [www.pocitac.win]
Biometrická identifikácia vznikla v druhej polovici 20. storočia, no bežne sa začala používať až okolo roku 2000. Dnes sa s ňou stretávame v telefónoch, notebookoch, na vstupoch do budov aj v dochádzkových systémoch. Princíp je jednoduchý: overenie vychádza z biologickej vlastnosti, ktorá sa dá len ťažko napodobniť.
Vysoká spoľahlivosť. Odtlačok prsta, obraz dúhovky, tvar tváre či hlas sú ťažko falšovateľné. Na rozdiel od hesla ich človek nemôže zabudnúť ani prezradiť pri phishingu.
Praktickosť. Nemusíte si pamätať zložité reťazce a odomknutie trvá zlomok sekundy. V praxi to znižuje odpor používateľov k bezpečnostným opatreniam.
Elektronické záznamy. Keďže ide o elektronické systémy, dajú sa priamo zaznamenávať udalosti. To umožňuje presnú dochádzku, evidenciu prístupu a spätnú kontrolu.
Časová náročnosť. Lacnejšie čítačky potrebujú na identifikáciu viac času a pri zhoršených podmienkach (mokré prsty, zlé osvetlenie) zlyhávajú.
Chyby v oboch smeroch. „False accept“ nastane, ak sa schváli nesprávna osoba; „false reject“, ak sa odmietne oprávnený používateľ. Miera týchto chýb sa udáva ako FAR a FRR a je kľúčovým parametrom pri výbere zariadenia.
Náklady. spoľahlivé biometrické systémy sú drahé, preto sa používajú najmä vo väčších firmách a inštitúciách.
Nevratnosť. Biometrické údaje sa nedajú zmeniť ako heslo. Ak raz uniknú, kompromitácia je trvalá – preto sa odporúča ukladať len matematické odvodeniny (napr. šablóny), nikdy nie surové snímky.
Biometria je najsilnejšia v kombinácii s ďalším faktorom – napríklad karta plus odtlačok, alebo tvár plus PIN. Samotná biometria by nemala byť jedinou vrstvou pri ochrane citlivých zdrojov.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené