Vitajte na [www.pocitac.win]
Internet priniesol obrovské možnosti prenosu dát a komunikácie na dlhé vzdialenosti. Súčasne však vytvoril priestor pre tých, ktorí chcú s neslušnými úmyslami narúšať súkromie ostatných. Na ochranu súkromia a integrity komunikácie vznikol šifrovací softvér PGP – Pretty Good Privacy.
PGP vytvoril v roku 1991 Philip Zimmermann pôvodne pre aktivistov proti jadrovým zbraniam, aby mohli bezpečne komunikovať cez systém násteniek a bezpečne ukladať súkromné súbory. Program bol voľne distribuovaný spolu s kompletným zdrojovým kódom a rýchlo sa rozšíril po Usenete aj internete, kde si získal množstvo nadšených prívržencov.
Hoci bol program populárny, vo februári 1993 sa Zimmermann ocitol pod trestným vyšetrovaním pre podozrenie z neoprávneného vývozu munície. Keďže PGP používal 128-bitový kľúč, spadal do tejto kategórie. Na protest Zimmermann vydal PGP ako knihu – kto si ju kúpil, mohol text naskenovať a OCR softvérom zrekonštruovať program. Knihy chránil prvý dodatok ústavy a nemohli sa považovať za muníciu. Toto tvrdenie sa nikdy nepreverovalo a obvinenie sa po niekoľkých rokoch vyšetrovania pred súd vôbec nedostalo.
Počas vyšetrovania Zimmermann so svojím tímom aktívne pracoval na PGP 3. Keď vyšetrovanie skončilo, založil firmu, ktorá vo vývoji pokračovala. Neskôr si uvedomil, že je potrebný otvorený štandard, aby ostatní vedeli voľne komunikovať s ďalšími verziami PGP. V roku 1997 vznikol OpenPGP, ktorý sa udržiava dodnes.
PGP využíva kryptografiu s verejným kľúčom, teda asymetrický systém šifrovania a dešifrovania. Každý užívateľ má dvojicu kľúčov: verejný a súkromný. Verejný kľúč voľne distribuuje tým, od ktorých chce prijímať šifrované správy. Tí ho použijú na zašifrovanie správy pred odoslaním. Samotný verejný kľúč správu dešifrovať nevie – aj keby ho útočník zachytil spolu so správou, obsah neprečíta. Dešifrovať ju dokáže iba vlastník súkromného kľúča.
PGP navyše obsahuje koncept „web of trust“ – siete užívateľov, ktorých verejné kľúče sú považované za dôveryhodné a od ktorých sa aj šifrované správy považujú za spoľahlivé. Jedným zo slabín kryptografie s verejným kľúčom je práve otázka, či kľúč naozaj patrí tomu, za koho sa vydáva. Certifikáty a digitálne podpisy pomáhajú túto istotu zvýšiť.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené