Vitajte na [www.pocitac.win]
Vzťah medzi smerovacími (routing) a smerovateľnými (routed) protokolmi si môžete predstaviť ako list a poštu. List má adresu odosielateľa aj príjemcu, takže ho možno doručiť kamkoľvek – to je úloha smerovateľného protokolu. Pošta, respektíve doručovateľ, potom rozhoduje o konkrétnej ceste, kade sa list dostane do cieľa – to je úloha smerovacieho protokolu.
Existuje viacero smerovacích protokolov. Medzi tri najznámejšie patria OSPF (Open Shortest Path First), RIP (Routing Information Protocol) a EIGRP (Enhanced Interior Gateway Routing Protocol). Tieto protokoly zbierajú informácie o vzdialených sieťach a ukladajú ich do smerovača, ktorý podľa nich plánuje najlepšie cesty.
Smerovateľné protokoly vkladajú do odosielaného paketu zdrojovú aj cieľovú adresu – podobne ako adresa na obálke. Ostatné časti paketu obsahujú samotné dáta. Príkladmi smerovateľných protokolov sú IP (Internet Protocol) a SNA (Systems Network Architecture). Takmer všetky sieťové a internetové operácie využívajú IP, zatiaľ čo SNA sa používa najmä v internej komunikácii pri pripojení k veľkým počítačom (mainframe).
Smerovače si napĺňajú smerovacie tabuľky informáciami zo smerovacích aj smerovateľných protokolov. Smerovateľné protokoly rozdeľujú siete do tried, ktoré určujú ich typ – napríklad IP adresa môže byť triedy A, B alebo C. Smerovacie protokoly naproti tomu triedy pri odovzdávaní paketov neriešia; sústredia sa výhradne na hľadanie správnej cesty k cieľu.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené