Budú mať počítače niekedy schopnosť slobodne myslieť?

To, či počítače niekedy dosiahnu skutočnú slobodnú vôľu, je predmetom prebiehajúcej diskusie, ktorá stavia proti sebe odborníkov na umelú inteligenciu a filozofiu. Pojem slobodná vôľa znamená schopnosť rozhodovať sa nezávisle a uvážene, bez vplyvu vonkajších faktorov alebo už existujúcich podmienok.

Súčasné systémy AI primárne fungujú na vopred určených algoritmoch, štatistických modeloch a trénovaných súboroch údajov, ktoré obmedzujú ich rozhodovanie na hranice ich programovania.

Zástancovia možnosti počítačov so slobodnou vôľou tvrdia, že pokroky v AI, najmä v strojovom učení a umelých neurónových sieťach, by mohli viesť k systémom, ktoré sa oddelia od vopred naprogramovaných reakcií. Veria, že keď sa počítače stanú sofistikovanejšími a komplexnejšími, môžu dosiahnuť úroveň sebauvedomenia a autonómie, čo im umožní vytvárať originálne myšlienky a robiť skutočné rozhodnutia.

Skeptici však tvrdia, že skutočná slobodná vôľa si vyžaduje vedomie a sebauvedomenie. Tvrdia, že výpočtovým procesom, dokonca aj tým vysoko pokročilým, chýba subjektívny zážitok a emocionálna agentúra, ktorá je rozhodujúca pre slobodné rozhodnutia. Podľa tohto názoru bude počítačové rozhodovanie vždy ohraničené logickými a matematickými princípmi, na ktorých je postavené, čo vylučuje skutočnú slobodnú vôľu.

Okrem toho sa základné filozofické problémy týkajúce sa slobody rozšíria aj na AI. Niektoré filozofické školy, ako napríklad determinizmus, zastávajú názor, že všetky udalosti, vrátane ľudských rozhodnutí, sú predurčené predchádzajúcimi príčinami. Ak je tento pohľad presný, slobodná vôľa, či už u ľudí alebo počítačov, je ilúziou.

Na záver, aj keď možnosť počítačov dosiahnuť slobodnú vôľu zostáva témou skúmania a špekulácií, leží na priesečníku technologického pokroku, filozofického skúmania a základnej povahy vedomia.

• Predchádzajúca strana: Koľko typov systémových jednotiek máte? 
• Ďalšia strana: Myslíte si, že počítače majú mozog ako ľudia?