Ako sa líšia smerovacie protokoly a smerovacie možnosti?

Smerovacie protokoly a smerovacie protokoly sú sieťové koncepty, ale slúžia na rôzne účely a fungujú odlišne. Tu je stručné vysvetlenie každého z nich:

1. Smerovacie protokoly:

Smerovacie protokoly sú nevyhnutné na vytváranie a udržiavanie ciest (trás) medzi rôznymi sieťami alebo zariadeniami v počítačovej sieti. Tieto protokoly fungujú tak, že si vymieňajú informácie o dostupných sieťach a ich konektivite. Hlavným cieľom smerovacích protokolov je zabezpečiť, aby sa dátové pakety dostali na zamýšľané ciele efektívne.

Existujú rôzne smerovacie protokoly, z ktorých každý má svoje vlastné charakteristiky a algoritmy na výpočet najlepších trás pre prenos údajov. Niektoré bežne používané smerovacie protokoly zahŕňajú:

- Interný smerovací protokol brány (IGRP)

- Routing Information Protocol (RIP)

- Border Gateway Protocol (BGP)

- Najprv otvorte najkratšiu cestu (OSPF)

- Enhanced Interior Gateway Routing Protocol (EIGRP)

Smerovacie protokoly fungujú na základe zdieľania aktualizácií so susednými zariadeniami, čo im umožňuje vytvoriť si úplný obraz o topológii siete. Tieto informácie sú životne dôležité pre určenie optimálnych trás pre prenos údajov a zabezpečenie efektívneho doručenia údajov na miesto určenia.

2. Smerovateľné protokoly:

Smerovateľné protokoly označujú schopnosť sieťového protokolu spracovať a poslať ďalej smerovačom. Inými slovami, smerovateľný protokol umožňuje zariadeniam v rôznych sieťach navzájom komunikovať pomocou špecifického smerovacieho protokolu.

Smerovateľné protokoly sú charakteristické svojou schopnosťou poskytovať jedinečné IP adresy zariadeniam v sieti. Tieto adresy IP fungujú ako identifikátory, ktoré umožňujú smerovačom rozlišovať medzi zariadeniami a smerovať dátové pakety do správneho cieľa. Smerovateľné protokoly definujú pravidlá a mechanizmy na prideľovanie a správu IP adries v rámci siete.

Zatiaľ čo smerovacie protokoly sa zameriavajú na výpočet a udržiavanie trás, smerovacie protokoly poskytujú potrebnú infraštruktúru pre zariadenia, ktoré sa môžu zúčastniť a komunikovať v rôznych segmentoch siete.

Napríklad IPv4 (Internet Protocol version 4) je smerovateľný protokol, ktorý zariadeniam prideľuje jedinečné adresy IP. Smerovače môžu efektívne preposielať dátové pakety pomocou adries IPv4 určením najlepších trás na základe použitých smerovacích protokolov.

Stručne povedané, smerovacie protokoly vytvárajú cesty pre efektívny prenos údajov, zatiaľ čo smerovacie protokoly umožňujú zariadeniam v sieti navzájom komunikovať prostredníctvom IP adries. Smerovacie protokoly sa starajú o výpočet a údržbu trasy, zatiaľ čo smerovacie protokoly zaisťujú dostupnosť a identifikáciu zariadení v sieti. Oba sú kľúčovými komponentmi pre sieťové a internetové pripojenie.

• Predchádzajúca strana: Čo môže router robiť a čo hub nie? 
• Ďalšia strana: Aké sú výkonnostné kritériá pri výbere dátovej siete s prepínaním paketov?