Aká je všeobecná syntax pre všetky príkazy UNIX?

Neexistuje žiadna jediná, všeobecná syntax pre všetky príkazy UNIX. Príkazy UNIX sú rôzne, pričom každý príkaz má vlastnú jedinečnú sadu možností a argumentov.

Existujú však niektoré všeobecné vzorce a konvencie, ktoré sú bežné:

Základná štruktúra:

`` `

Príkaz [Options] [Argumenty]

`` `

Vysvetlenie:

* Príkaz: Názov príkazu, ktorý chcete vykonať.

* [Options]: Voliteľné príznaky, ktoré upravujú správanie príkazu. Možnosti zvyčajne predchádzajú spojovník (-) alebo dvojitý spojovník (-). Niektoré príklady zahŕňajú `-l` pre dlhý zoznam,` -v` pre podrobný výstup, `-h` pre pomoc atď.

* [argumenty]: Hodnoty, na ktorých musí príkaz fungovať. Argumenty môžu byť názvy súborov, textové reťazce, čísla alebo iné údaje.

Príklad:

`` `Bash

LS -L/Home/User/Dokumenty

`` `

Tu je `ls` príkaz,` -l` je možnosť zoznamu súborov v dlhom formáte a `/home/user/docmus` je argument, ktorý zadáva adresár na zoznam.

Kľúčové body:

* WhiteSpace: Vesmír alebo karty oddeľujú príkaz, možnosti a argumenty.

* Citlivosť prípadu: Väčšina príkazov UNIX je citlivá na puzdro.

* Objednávka záleží: Poradie možností a argumentov zvyčajne záleží.

* Špeciálne znaky: Znaky ako `|`, `>`, `<`, `&` atď., Majú v škrupine Unix osobitný význam a môžu sa použiť na kombináciu príkazov alebo na presmerovanie vstupu/výstupu.

Ak chcete nájsť špecifickú syntax príkazu:

1. `man` príkaz: Pomocou príkazu „Man` na prístup na príkaz na príkaz pre príkaz. Napríklad „Man ls“.

2. `-help` voľba: Niektoré príkazy majú možnosť `-pelp` na zobrazenie stručného sprievodcu použitím. Napríklad `ls -help`.

Pamätajte, že príkazy UNIX sú výkonné a univerzálne. Pochopenie všeobecnej štruktúry a spôsobu prístupu k dokumentácii príkazov je rozhodujúce pre ich efektívne používanie.

• Predchádzajúca strana: Ako súvisia UNIX a Linux? 
• Ďalšia strana: Kto vytvoril UNIX?