Vitajte na [www.pocitac.win] Pripojiť k domovskej stránke Obľúbené stránky
1. Detekcia a korekcia hardvéru:
* parity Bits: Jednoduchá metóda, v ktorej sa do dátového bajtu pridá ďalší bit. Hodnota bitov je nastavená tak, aby sa dosiahol celkový počet 1 s v bajte buď dokonca (dokonca parita) alebo nepárne (nepárne parity). Ak sa parita po prijatí nezhoduje, zistí sa chyba. To len detekuje chyby s jedným bitom; Viaceré chyby môžu zostať bez povšimnutia.
* kontrolné súčty: Súčet dátových bajtov sa vypočíta a prenáša spolu s údajmi. Prijímač prepočítava kontrolný súčet a porovnáva ho s prijatým. Nesúlad označuje chybu. Rovnako ako parita je náchylná na niektoré viacnásobné chyby.
* Cyklické kontroly redundancie (CRCS): Sofistikovanejšie ako kontrolné súčty, CRC používajú polynomické delenie na generovanie kontrolnej hodnoty. Pri detekcii chýb prasknutia sú výrazne lepšie (viacero za sebou idúcich bitov prevrátilo). Bežne sa používajú pri sieťovaní a ukladaní údajov.
* Kódy korekcie chýb (ECC): Tieto idú nad rámec detekcie; Môžu opraviť chyby. Techniky, ako je Hamming Codes, pridávajú viac kontrolných bitov, čo umožňuje identifikáciu a korekciu chýb s jedným bitom a niekedy aj viacnásobné bitové chyby. Používa sa vo veľkej miere v RAM a ďalších kritických systémoch.
* Redundantné polia nezávislých diskov (RAID): Pri ukladaní údajov používa RAID na zabezpečenie redundancie viacero pevných diskov. Rôzne úrovne nájazdu ponúkajú rôzne stupne ochrany a výkonu údajov. Ak jedna jednotka zlyhá, údaje sa môžu často rekonštruovať od ostatných.
2. Detekcia a korekcia chýb softvéru:
* Overenie údajov: Softvér kontroluje vstupné údaje proti preddefinovaným pravidlám a obmedzeniam (napr. Typ údajov, rozsah, formát). Neplatné údaje sú odmietnuté alebo označené ako chyba.
* tvrdenia: Programátori vkladajú tvrdenia do kódu na kontrolu podmienok, ktoré by mali byť vždy pravdivé. Ak tvrdenie zlyhá, označuje chybu.
* Manipulácia s výnimkou: Softvér predvída potenciálne chyby (výnimky) a poskytuje mechanizmy na ich elegantné zvládnutie, čím sa program bráni zlyhaniu programu.
* Nástroje na ladenie: Debuggers umožňujú programátorom prejsť kódom, skúmať premenné a identifikovať zdroj chýb.
* Testovanie softvéru: Cieľom rôznych metodík testovania (testovanie jednotiek, testovanie integrácie, testovanie systému) je odhaliť chyby pred vydaním softvéru.
* Ovládanie verzií: Systémy ako GIT umožňujú sledovanie zmien v kóde, čo uľahčuje identifikáciu zdroja zavedených chýb a vrátiť sa k predchádzajúcim verziám.
* Redundancia a kontrola: Podobne ako pri redundancii hardvéru môže softvér obsahovať redundanciu (viac výpočtov) alebo kontrolné body (pravidelne ukladanie stavu programu), aby sa zotavil z chýb.
3. Kontroly úrovne operačného systému:
* Systémový systém kontroluje: Operačné systémy vykonávajú kontroly na súborových systémoch na detekciu a opravu nezrovnalostí (napr. „CHKDSK` v systéme Windows,` FSCK` v systéme Linux).
* Správa pamäte: OS riadi pridelenie pamäte a zabraňuje programom v prístupe k pamäti, ktorú by nemali, aby zabránili zlyhaniam a korupcii údajov.
* Správa procesov: OS Monitory prevádzkujú procesy a ukončujú tie, ktoré sa správajú neobvykle alebo konzumujú nadmerné zdroje.
Použité špecifické mechanizmy kontroly chýb závisia od kontextu (hardvér, softvér, aplikácia), kritickosti údajov a nákladov na implementáciu detekcie a korekcie chýb. Cieľom je udržiavať integritu údajov a spoľahlivosť systému.