Vitajte na [www.pocitac.win] Pripojiť k domovskej stránke Obľúbené stránky
1. Príjem signálu:
* digitálny signál: Moderné televízory dostávajú predovšetkým digitálne video signály (ako HDMI, digitálny kábel alebo streamovanie). Tieto signály sú sériou 0 a 1, ktoré predstavujú informácie o videu.
* Analógový signál: Staršie televízory by mohli dostávať analógové signály (napríklad z antény). Tieto signály sú nepretržité vlny predstavujúce video údaje.
2. Spracovanie a dekódovanie:
* dekódovanie: Interné obvody televízora dekóduje prijatý signál. Pre digitálne signály to znamená preklad 0 a 1S do pokynov na zobrazenie obrázka. V prípade analógových signálov to zahŕňa premenu vĺn na použiteľné údaje.
* Vylepšenie signálu: Televízor môže aplikovať rôzne techniky spracovania, ako je redukcia hluku, korekcia farieb a úpravy ostrosti, aby sa zvýšila vizuálna kvalita.
3. Zobraziť technológiu:
* LCD (displej kvapalného kryštálu): Tento typ displeja používa tekuté kryštály, ktoré menia ich orientáciu v reakcii na elektrický signál. Toto ovláda, koľko svetla ich prechádza a vytvára pixely.
* LED (dióda emitujúca svetlo): Zatiaľ čo LED je iný typ podsvietenia používaného na osvetlenie panela LCD, nejde o samotnú technológiu displeja.
* OLED (Dióda emitujúce organické svetlo): Každý pixel v OLED obrazovke vydáva svoje vlastné svetlo a ponúka hlbšie čierne a lepší kontrast ako LCD.
* plazma: Táto technológia používa plyn naplnený zmesou šľachtických plynov. Keď sa aplikuje elektrina, plyn je ionizovaný a vydáva svetlo. Táto technológia je teraz menej bežná.
4. Vytváranie obrázka:
* skenovanie: Televízor používa na vytvorenie obrázka horizontálny proces skenovania. Každý riadok obrázka je natretý na obrazovke, čiara po čiare, zľava doprava. Proces sa opakuje dostatočne rýchlo, aby sa objavil ako nepretržitý obraz.
* pixely: Displej sa skladá z miliónov malých pixelov. Každý pixel je kombináciou červených, zelených a modrých subpixelov, čo umožňuje televízoru vytvárať širokú škálu farieb.
* Obnovenie frekvencie: Číslo, koľkokrát je obraz obnovený za sekundu, určuje hladkosť pohybu. Vyššie rýchlosti obnovenia (60 Hz, 120 Hz, 240 Hz) sú lepšie pre rýchlo sa pohybujúci obsah, ako sú videohry a športy.
V podstate televízor funguje ako prekladateľ, prijíma komplexný signál, spracováva ho a premení ho na vizuálnu reprezentáciu, ktorej môžeme porozumieť.