Vitajte na [www.pocitac.win]
Správa diskov je modul konzoly Microsoft Management Console. Otvoríte ju tromi spôsobmi a všetky vedú k rovnakému nástroju. Vyhľadávanie. Do vyhľadávacieho poľa pri tlačidle Štart napíšte „Správa diskov“ a spustite výsledok. Je to najrýchlejšia cesta. Správa počítača. Otvorte Správu počítača (vyhľadajte ju alebo kliknite pravým tlačidlom na Tento počítač → Spravovať) a v ľavom paneli choďte na Úložisko → Správa diskov. Príkaz Spustiť. Stlačte Win + R a zadajte diskmgmt.msc. Všetky tri metódy otv
Mazanie je odpoveď, ale nie prvý krok. Než sa súborov zbavíte, prejdite si tieto body. Zálohujte to podstatné Pred veľkým upratovaním si uložte všetko, čo by ste mohli ešte niekedy potrebovať. Externý disk alebo cloud stihnú aj to, čo by ste omylom zmazali. Súbory si najprv pozrite Overte si, že dané súbory naozaj nepotrebujete – obsah, dátum vzniku, prípadne pridružené informácie. Ak váhate, presuňte ich do samostatného priečinka a nechajte ich tam pár dní ležať. Ak vám nebudú chýbať, zmažte
Ak nástroj na defragmentáciu zostane visieť pri hláške o analýze disku, príčinou býva poškodenie systému, chyba disku alebo nedostatok prostriedkov. 1. Dajte tomu čas Analýza veľkého alebo silne fragmentovaného disku môže trvať aj niekoľko hodín. Sledujte vo Správcovi úloh využitie CPU a disku — ak sa aktivita deje, proces pracuje. Ak je nulová, je zablokovaný. 2. Reštartujte počítač Vyrieši veľa prechodných závad. Potom defragmentáciu spustite znova. 3. Skontrolujte disk na chyby Otvorte príkaz
Clouddové úložisko ponúka oproti DVD niekoľko zásadných výhod, hoci nie je bez slabín. Kapacita a škálovanie Online služby ponúkajú terabajty priestoru, čo sa s DVD nedá porovnať. Kapacitu navyšujete priebežne, bez kupovania a archivovania ďalších diskov. Dostupnosť a pohodlie — Prístup odkiaľkoľvek — stačí akékoľvek zariadenie s pripojením. — Zdieľanie odkazom alebo nastavením oprávnení, bez posielania fyzických médií. — Automatické zálohovanie, ktoré chráni pred stratou dát aj bez zásahu použí
Nezávisle od média — HDD, SSD, páska, cloud — každé úložisko charakterizuje rovnaká sada parametrov. 1. Kapacita. Množstvo dát, ktoré sa zmestí. Meria sa v bajtoch s predponami od kB po yB. Vyššia kapacita spravidla znamená vyššiu cenu. 2. Výkon. Zahŕňa rýchlosť čítania a zápisu (IOPS alebo MB/s), latenciu (oneskorenie odozvy) a celkovú priepustnosť. 3. Spoľahlivosť. Schopnosť uchovať dáta bez poškodenia. Súvisia s ňou ukazovatele ako MTBF, korekčné kódy a redundancia. 4. Trvanlivosť. Odolnosť v
Káble pre pevný disk v notebooku sa nepredávajú samostatne, pretože ich návrh je súčasťou základnej koncepcie zariadenia. V notebooku je disk osadený na vlastnom konektore dosky alebo na krátkom plochom kábli, ktorý je súčasťou šasi. Rozhranie je síce štandardné (SATA, u novších SSD NVMe cez M.2), no mechanické prevedenie je špecifické pre model — dĺžka, tvar aj uchytenie sa líšia. Na rozdiel od stolného počítača, kde je kabeláž samostatná komodita, tu by samostatný kábel prinášal len komplikáci
Pevný disk (HDD) ukladá dáta magneticky na rotujúce plotény. Podstatné je, že celý proces je mechanický aj elektromagnetický zároveň. Plotény Jeden alebo viac kruhových tanierov z hliníka alebo skla, potiahnutých magnetickým materiálom. Každá strana plotény je samostatná zapisovacia plocha — tri plotény znamenajú šesť plôch. Hlavy Malé elektromagnetické komponenty na ramene ovládača. Nenachádzajú sa na povrchu plotény, ale plávajú na vankúši vzduchu vo vzdialenosti niekoľkých nanometrov. Zápis a
Presný čas závisí od viacerých faktorov, no orientačne počítajte s niekoľkými hodinami. Rýchlosť USB 2.0. Teoretické maximum je 480 Mb/s, čo je približne 60 MB/s. V praxi sa však dosahuje len 20 až 35 MB/s, u starších či lacnejších kľúčov aj menej. Výkon hostiteľa. Pomalý počítač alebo port obmedzí prenos bez ohľadu na to, ako rýchly je samotný disk. Štruktúra dát. Veľa malých súborov trvá citeľne dlhšie než zopár veľkých — režijné náklady na správu tisícok položiek sa sčítavajú. Bežiace procesy
1. Externý pevný disk (HDD). Ukladá dáta magneticky na rotujúce plotény. Lacný na gigabajt, no mechanicky pomalší a citlivejší na otras než SSD. 2. Externý SSD. Používa flash pamäť bez pohyblivých častí. Výrazne rýchlejší a odolnejší, spravidla drahší na gigabajt. Vhodný na prácu s veľkými súbormi. 3. USB flash disk. Kompaktné zariadenie, ktoré sa pripája priamo do portu. Ideálne na prenos menšieho množstva dát, no s nižšou kapacitou než HDD a SSD. Štvrtým, dnes veľmi rozšíreným príkladom je aj
SSD disk sa nemusí objaviť v okne Windows „Optimalizovať disky“ z viacerých dôvodov: Nie je rozpoznaný: hardvérový problém, chybný kábel alebo ovládač môžu zabrániť detekcii. Skontrolujte Správcu zariadení, či nie sú chyby pri radičoch či diskoch. Nepotrebuje optimalizáciu: SSD nevyžaduje defragmentáciu. Nástroj primárne defragmentuje HDD; SSD síce môže uviesť, no nevykoná na nich defragmentáciu. Windows 10/11 spravujú optimalizáciu SSD najmä cez TRIM. Podporovaný súborový systém: disk môž
Na vykonávanie operácií rozdeľovania disku počas nastavovania systému slúži priechod rozdelenia (partitioning). Neexistuje univerzálne pomenovaný „konfiguračný priechod“ pre všetky systémy, no tento koncept je súčasťou mnohých inštalačných a konfiguračných procesov. Konkrétny názov sa môže líšiť — napríklad „fáza rozdeľovania disku“ či „sekcia oddielov“.
RAM a pevné disky (alebo SSD) síce obe ukladajú dáta, no slúžia na zásadne odlišné účely. Rozdeľujú ich tri hlavné vlastnosti: Rýchlosť: RAM je extrémne rýchla — CPU sa k dátam dostane takmer okamžite. HDD a SSD sú citeľne pomalšie. Rozdiel je ako medzi športovým autom a bicyklom. Prchavosť: RAM je prchavá — po vypnutí prúdu dáta stratí. HDD a SSD sú neprchavé a údaje si bez napájania zachovajú. Cena: RAM je na gigabajt drahšia než diskové úložisko. Preto RAM funguje ako krátkodobá pamäť
Nie, pracovná a úložná kópia elektronických médií neslúžia na to isté. Majú odlišné úlohy: Pracovná kópia: Verzia, ktorú práve aktívne používate a upravujete — súbor, databáza či dokument, na ktorom robíte. Býva často dočasná a po dokončení úlohy sa môže prepísať alebo zmazať. Úložná (archívna) kópia: Zálohovaná či konzervovaná verzia určená na dlhodobé uchovanie, obnovu alebo referenciu. Obvykle sa nemenou a slúži ako ochrana pred stratou dát či bod pre staršie verzie. Stručne: pracovná k
Tvrdenie, že na každé CD sa dá zapísať len raz, je nesprávne. Obmedzenie platí iba pre CD-R, nie pre všetky disky. CD-R (zapisovateľné): Umožňujú jednorazový zápis. Pri vypalovaní sa fyzicky mení reflexný povrch disku — vytvorené jamy už nejde zmeniť. Preto ide o formát „write-once“. CD-RW (prepisovateľné): Dá sa zapisovať, mazať a prepisovať opakovane. Využívajú odlišnú technológiu, ktorá umožňuje opakovanú zmenu reflexného povrchu. Predpoklad, že každý kompaktny disk je len na jedno použ
Disky — či už klasické HDD alebo SSD — sa označujú ako sekundárne úložisko, pretože procesor k nim nemá priamy prístup. Primárne úložisko je naopak priamo adresovateľné CPU. Primárne úložisko (operačná pamäť RAM): Sem si CPU načíta inštrukcie a dáta, ktoré práve potrebuje na vykonávanie programov. Je mimoriadne rýchle, no zároveň prchavé — po vypnutí prúdu sa obsah stratí. Procesor má k tejto pamäti okamžitý a priamy prístup. Sekundárne úložisko (disky): Slúži na trvalé uchovávanie údajov. J
Cena verejného skladovania závisí od viacerých faktorov, najmä od lokality, veľkosti jednotky, typu priestoru a doplnkových služieb.Klimatizované priestory bývajú drahšie než bežné, rovnako ako jednotky vo veľkých mestách alebo s vysokou bezpečnosťou. Presnú cenu zistíte najlepšie priamo u konkrétneho poskytovateľa podľa vašich požiadaviek.
Master a Slave pripojenie sa používalo najmä pri starších IDE diskoch, teda PATA rozhraní.Tento spôsob zapojenia dnes nahradili modernejšie rozhrania, predovšetkým SATA. V IDE systémoch sa Master a Slave používali na rozlíšenie dvoch zariadení na jednom kábli.
Počítač s procesorom Pentium 4, 1 GB RAM, grafickou kartou Radeon X800 GTO a 140 GB diskom je dnes výrazne zastaraný.Jeho predajná hodnota je zvyčajne veľmi nízka, často len niekoľko dolárov alebo eur, najmä ak ide o funkčné náhradné diely. Pre bežného používateľa môže byť prakticky bezcenný.
Zariadenie v drive bay, napríklad pevný disk, SSD alebo optická mechanika, sa nepripája priamo do základnej dosky. Pripája sa nepriamo pomocou káblov.Dátový kábel vedie do portu SATA na základnej doske a napájací kábel do zdroja. V praxi teda nejde o priame zasunutie zariadenia do dosky.
Disk sa na nízkej úrovni rozdeľuje na stopy, sektory a zhluky. Stopy sú sústredné kruhy na povrchu disku, sektory sú najmenšie adresovateľné časti a zhluky sú skupiny susedných sektorov.Operačný systém nepracuje vždy s jednotlivými sektormi, ale častejšie priraďuje miesto po zhlukoch. Táto štruktúra umožňuje efektívne ukladanie a dohľadávanie súborov.
Výkon pevného disku sa často hodnotí cez priepustnosť, teda rýchlosť prenosu dát, latenciu alebo dobu prístupu a počet vstupno-výstupných operácií za sekundu.Priepustnosť ukazuje, ako rýchlo sa dáta presúvajú, latencia hovorí o oneskorení pri prístupe a IOPS je dôležité najmä pri mnohých malých čítaniach a zápisoch, napríklad v databázach.
Kábel pevného disku prepája úložné zariadenie so základnou doskou a umožňuje prenos dát medzi nimi.Vďaka tomu môže počítač čítať aj zapisovať súbory, programy a systémové údaje. V moderných zostavách sa používajú najmä káble SATA, staršie systémy mohli využívať aj PATA alebo SAS rozhrania.
Používatelia sa najčastejšie stretávajú so súbormi a priečinkami, do ktorých ukladajú, triedia a presúvajú dáta.Ďalej pracujú s diskmi alebo úložnými miestami, napríklad lokálnym diskom, sieťovým úložiskom či cloudom. Nepriamo využívajú aj súborový systém, ktorý riadi organizáciu dát, a vyhľadávanie, ktoré pomáha rýchlo nájsť konkrétne súbory.
Áno, nástroj na prácu s PDF môže zmenšiť veľký súbor. Kompresia obrázkov, odstránenie zbytočných metadát a optimalizácia obsahu dokážu výrazne znížiť veľkosť dokumentu. Takéto riešenie je užitočné najmä pri PDF, ktoré obsahujú skeny alebo veľa obrázkov. Pri použití voľte primeranú úroveň kompresie, aby ste zbytočne nestratili kvalitu textu a grafiky.
Presun dát z operačnej pamäte na disk sa označuje ako odkladanie alebo stránkovanie. Oba pojmy súvisia s uvoľňovaním RAM vtedy, keď je nedostatok voľnej pamäte.Stránkovanie pracuje s menšími blokmi pamäte a býva efektívnejšie. Odkladanie môže zahŕňať presun celých procesov. V moderných operačných systémoch sa častejšie používa práve stránkovanie.
Externé úložné zariadenie, ktoré sa pripája 7-pinovým konektorom a má maximálnu dĺžku kábla približne dva metre, sa najčastejšie spája s FireWire, teda IEEE 1394.FireWire disky používali 6- alebo 7-pinové konektory a v praxi sa s nimi manipulovalo podobne ako s externými diskami. Dnes ide o menej rozšírené rozhranie.
KB, MB a GB sú jednotky ukladania dát. KB je kilobajt, MB megabajt a GB gigabajt. Z hľadiska kapacity je GB väčšia než MB a MB väčšia než KB.Nie je teda jedna univerzálne najlepšia jednotka. Výber závisí od toho, aké množstvo dát potrebujete uložiť. Krátke texty zvládnu aj kilobajty, videá a väčšie aplikácie si vyžiadajú gigabajty.
Klasické magnetické pevné disky sa najčastejšie spájajú s otáčkami 5400 alebo 7200 RPM. V serverových a výkonných diskoch sa používali aj 10 000 alebo 15 000 RPM. Výrazne pomalšie alebo extrémne rýchlejšie otáčky nie sú pre bežné magnetické disky typické. Rýchlosť nad bežný rámec zvyšuje nároky na chladenie, spotrebu a mechanickú odolnosť.
Stránkovací súbor vo Windowse sa zvyčajne nazýva pagefile.sys. Najčastejšie sa nachádza v koreňovom adresári systémového disku, no jeho umiestnenie je možné zmeniť.Poloha aj veľkosť stránkovacieho súboru závisia od nastavení systému. Používa sa ako rozšírenie operačnej pamäte a pomáha pri nedostatku voľnej RAM.
Odstránené súbory nie sú uložené na jednom tajnom mieste. Po vymazaní sa priestor, ktorý zaberali, označí ako voľný a môže sa prepísať novými dátami.Doklad, kým dôjde k prepísaniu, môžu byť dáta čiastočne obnoviteľné pomocou špeciálneho softvéru. Operačný systém pritom iba odstráni záznam zo štruktúry súborového systému, takže súbor prestane byť bežne viditeľný.
To závisí výhradne od veľkosti jednotlivých súborov. Disk má kapacitu 700 MB; počet dokumentov je teda 700 delené priemernou veľkosťou jedného súboru. Pri 1 MB na dokument ≈ 700 súborov. Pri 10 MB na dokument ≈ 70 súborov. Pri 0,1 MB na dokument ≈ 7000 súborov. Označenie „32ד pritom hovorí o rýchlosti čítania a zápisu, nie o kapacite. Na to, koľko sa toho zmestí, nemá vplyv.
Disketa bola prvým prenosným médiom pre bežného používateľa, no oproti dnešným štandardom zaostávala takmer vo všetkom: Kapacita. 1,44 MB, neskôr 2,88 MB – oproti gigabajtom a terabajtom zanedbateľné. Rýchlosť. Zugríf k dátam aj prenos trvali sekundy až desiatky sekúnd. Spoľahlivosť.citlivé na magnetické pole, ohýbanie, prach aj teplotu; strata dát bola bežná. Životnosť. Po niekoľkých rokoch zápisy často zlyhávali. Systém súborov. FAT12 a FAT16 dnes nezvládnu veľké disky ani potrebné zabezpečen
Cloudové úložisko je model, v ktorom sú dáta uložené na vzdialených serveroch poskytovateľa a dostupné cez internet namiesto lokálneho disku. Predstavte si externý disk, ktorý máte stále poruke a zdieľa sa medzi zariadeniami. Hlavné výhody Dostupnosť. Súbory otvoríte z akéhokoľvek zariadenia s pripojením. Škálovateľnosť. Kapacitu meníte podľa potreby bez nákupu hardvéru. Cena. Pri veľkých objemoch býva výhodnejšie než vlastná infraštruktúra; platíte za využité miesto. Zálohovanie. Poskytovateli
Výber spôsobu závisí od množstva dát a toho, či sú počítače v jednej sieti. Fyzické médiá USB kľúč – najjednoduchšie na pár gigabajtov. Externý disk – lepšia voľba pri veľkých knižniciach fotografií. SD karta – ak sú fotky priamo z fotoaparátu, kartu stačí vložiť do čítačky. Cloud Disk Google, OneDrive, Dropbox či iCloud: nahrajete z jedného počítača a stiahnete na druhom. Praktické najmä vtedy, keď k fotkám potrebujete pristupovať z viacerých zariadení. Priama sieť Zdieľanie priečinkov vo Win
Začnime omylom v otázke: jeden bajt nie je rovný tisíckom kilobajtov. Jeden bajt je 1/1024 kilobajtu. Nejde o chybu, ale o dva rôzne číselné systémy. Mocniny desiatky (SI). V bežnom živote platí kilo = 1000. Preto výrobci diskov uvádzajú kapacitu v desiatkovej sústave. Mocniny dvojky (binárne). Počítač pracuje s bitmi a pamäť sa organizuje po mocninách dvoch. Preto je kilobajt v pamäti 210 = 1024 bajtov a megabajt 220 bajtov. Práve preto sa 1 TB disk v Prieskumníku Windows zobrazí ako o niečo
Kapacitu okolo 2 TB dnes ponúka niekoľko kategórií prenosných médií: Externé pevné disky. Najbežnejšia a najlacnejšia cesta k dvom terabajtom na prenosných diskoch. USB flash disky. Modely s kapacitou nad 2 TB existujú, ale sú zriedkavé a výrazne drahšie než externé disky. Prenosné SSD. Rýchlejšie než klasický externý HDD, no s horšou cenou za gigabajt. Ďalšie médiá, napríklad pamäťové karty, sa k dvom terabajtom dostávajú len výnimočne. Ak rozhoduje cena za úložný priestor, externý pevný disk
Postup závisí od toho, kde sa súbor práve nachádza. V praxi prichádzajú do úvahy štyri cesty. Z USB kľúča alebo externého disku Pripojte zariadenie do voľného USB portu a otvorte Prieskumník (Windows) alebo Finder (macOS). Vyhľadajte cieľové zariadenie, označte súbor a skopírujte ho – alebo presuňte – do priečinka na internom disku. Z druhého počítača v sieti Ak má druhý stroj zapnuté zdieľanie súborov, otvorte jeho zdieľaný priečinok priamo zo svojho počítača. Názov a spôsob nastavenia sa líšia
Toshiba bola dlhé roky významným výrobcom pevných diskov a jej jednotky sa v notebookoch HP skutočne používali — nielen tam, aj u iných značiek. Samostatný harddiskový biznis však už Toshiba neprevádzkuje; divíziu predala spoločnosti Western Digital. Praktický dôsledok: starší HP notebook môže mať disk Toshiba, no v novších modeloch sa stretnúte s disky od Western Digital, Seagate alebo ďalších dodávateľov. Ak zháňate náhradný disk, značka už nie je viazaná na konkrétneho výrobcu — rozhoduje roz
Počítač nikdy nečíta „jeden gigabajt“ naraz. Údaje z disku prichádzajú v malých blokoch a až softvér z nich poskladá súbor, ktorý v prieskumníku vidíte ako veľkú jednotku. 1. Rozhranie s ovládačom Operačný systém požiada ovládač zariadenia o dáta. Ovládač preloží požiadavku na príkazy zrozumiteľné konkrétnemu disku a osloví správne miesta na médiu. 2. Sektory Základnou jednotkou čítania je sektor, typicky s veľkosťou 512 bajtov alebo 4 kB. Ovládač ich spája do väčších blokov podľa toho, koľko úd
Pre port USB-C neexistuje jediný rozmer, pretože samotný konektor sa môže mierne líšiť podľa výrobcu a konkrétnej implementácie. Štandardný konektor USB-C je však približne 8,3 mm × 2,5 mm. Majte na pamäti, že ide o samotný konektor; výrez portu v kryte zariadenia bude o niečo väčší, aby sa konektor zmestil.
Áno, značka počítača nie je prekážkou. Rozhodujú technické podmienky: Rozhranie: LTO-3 jednotky bežne používajú SAS alebo SATA, staršie aj SCSI. Základná doska musí mať voľný port príslušného typu aj správny kábel. Ovládače: jednotka je hardvér, no bez ovládača nefunguje. Windows i Linux majú pre LTO dobrú podporu; ovládače dodávajú výrobcovia pások (HP, IBM/Lenovo, Quantum) alebo výrobcovia dosiek. Fyzické osadenie: ide o 5,25 mechaniku s polovičnou výškou. Ak skriňa taký slot nemá, pomôže ada
Nie, duplikovanie súborov nezníži – naopak, zvyšuje množstvo využitého priestoru na pevnom disku. Každá kópia zaberá ďalšie miesto.
Výpočet je jednoduchý, ak si rozmeníme jednotky: * Prevod jednotiek: 1 MB = 1024 kB. Priečinok o veľkosti 4 MB má teda 4 × 1024 = 4096 kB voľného priestoru. * Počet súborov: 4096 kB (celkový priestor) ÷ 80 kB (jeden súbor) = 51,2 súboru. * Zaokrúhlenie nadol: Keďže nemôžete uložiť zlomok súboru, zmestí sa vám 51 obrázkov JPG o veľkosti 80 kB.
Výraz „pásková pečať“ (tape seal) nie je v oblasti pevných diskov štandardným pojmom a nijaká oficiálna súčiastka HDD sa tak nenazýva. Zvyčajne sa tým myslí jedno z týchto: Bezpečnostná nálepka: najpravdepodobnejší význam. Disky pre podnikové alebo bezpečnostné prostredia bývajú označené pečaťou na skrutkách či kryoch. Ak sa disk otvorí, pečať sa poruší a je jasne vidieť, že s ním niekto manipuloval. Nejde o funkčný diel, ale o ochranu. Továrenské utesnenie: počas výroby sa niektoré vnútorné ča
Jednotka „setabajt“ v štandardnom systéme neexistuje. Uznávané predpony pre násobky bajtov sú: kilobajt (kB) – 1024 bajtov megabajt (MB) – 1024 kB gigabajt (GB) – 1024 MB terabajt (TB) – 1024 GB petabajt (PB) – 1024 TB exabajt (EB) – 1024 PB zettabajt (ZB) – 1024 EB jottabajt (YB) – 1024 ZB Výraz „setabajt“ môže byť buď výmysel, alebo neformálne označenie. Ak by mal niečo znamenať, išlo by o hodnotu výrazne prevyšujúcu jottabajt – pravdepodobne 1024 jottabajtov. V oficiálnom meraní dát sa však
V starších počítačoch, najmä s MS-DOS a ranými verziami Windows, sa písmeno B: používalo pre druhú disketovú jednotku. Jednotka „A:“ bola prvá disketovka. Dnes sa disketové mechaniky už takmer nepoužívajú, takže aj označenie B: je v podstate prežitok. Pevné disky, SSD a ďalšie úložiská dostávajú písmená od C: ďalej, pričom primárny disk je spravidla C:.
O dáta pripravené pre používateľa alebo pre iné zariadenia sa starajú výstupné zariadenia. Príkladmi sú monitory, tlačiarne, reproduktory a projektory. Zatiaľ čo vstupné zariadenia dáta do systému vkladajú, výstupné ich sprístupňujú v použiteľnej forme – obraze, zvuku alebo tlači.
Bajt je jednotka digitálnych informácií tvorená ôsmimi bitmi. Bit je najmenšia jednotka a nesie binárnu hodnotu 0 alebo 1. Keďže bajt má osem bitov, dokáže vyjadriť 28 = 256 rôznych hodnôt. Vďaka tomu zastane viac úloh naraz: Znaky: jeden bajt často predstavuje jeden znak v kódovaní ako ASCII (pri UTF-8 však niektoré znaky zaberajú viac bajtov). Malé čísla: nepodpísané celé čísla 0 – 255 alebo podpísané čísla od −128 do 127. Časti väčších štruktúr: bajty tvoria stavebné kamene pre celé čísla, č
Najprv základná doska. Postup pri zostavovaní stolného počítača je spravidla takýto: procesor, pamäte a chladič sa osadia na dosku mimo skrinky, doska sa potom upevní do skrinky a až následne sa pripájajú disky (HDD, SSD) káblami k doske a k zdroju. Práve v tomto poradí sa pracuje najpohodlnejšie a je najmenšie riziko poškodenia komponentov.
Konfigurácie 10GBASE využívajú ako fyzický prístup predovšetkým optické vlákno. Existuje aj verzia po miedzi (10GBASE-T), no pri desaťgigabitových rýchlosťach je vlákno oveľa častejšie. Dôvod je praktický: meď má na takéto šírky pásma výrazne kratší dosah a je náchylnejšia na limity kabeláže. Používa sa single-mode aj multi-mode vlákno podľa konkrétneho štandardu 10GBASE a podľa požadovanej vzdialenosti.
Copyright © počítačové znalosti Všetky práva vyhradené